Rozhovor s Martinom Olejňákom – slovenským trénerom úspešných európskych beachových párov
Ako ste sa k plážovému volejbalu dostali ako tréner? Hrávali ste beach profesionálne?
Beach som hrával, ale nie profesionálne v tom zmysle ako je to chápané dnes. Hrával som halový volejbal a celé leto som obetoval beachu. Avšak relatívne skoro som sa stal profesionálnym trénerom (v hale) a najlepšie beachove roky ako hráč som zažil, keď som bol už trénerom v hale. Vtedy sa dalo takto skĺbiť.
Ako beachový tréner som začal vo Viedni, kde som od roku 1998 pôsobil ako tréner halového volejbalu. Keďže som v lete hrával aj na turnajoch v Rakúsku a poznali ma, že som tréner z haly, tak to nejako prirodzene dospelo k tomu, že sa ma raz niekto opýtal, či ich nechcem trénovať na piesku a to bol začiatok mojej kariéry trénera plážového volejbalu.
Aké známe dvojice ste trénovali? Ako spätne hodnotíte spoluprácu s nimi?
Do roku 2003 som trénoval dvojice tzv. druhého rangu. Koncom roku 2003 ma oslovili Robert Nowotny a Peter Gartmayer, ktorí hrávali na World Tour, že by to chceli skúsiť prvý krát s trénerom s cieľom dostať sa na OH v Aténach. Vtedy boli na 28. mieste v rebríčku olympijskej kvalifikácie a potrebovali sa posunúť na minimálne 23. miesto. Dotiahli sme to až na 19. miesto a zrazu som bol na OH, čo by sa mi rok pred tým ani nebolo snívalo. To bol pre mňa veľmi pekný rok, lebo som začal jazdiť na všetky európske turnaje World Tour, spoznávať hráčov, trénerov atď. Po OH ma oslovila mladá nádejná ženská dvojica sestier Schwaigerových, ktoré ešte nemali ani 20 rokov. V roku 2005 som teda trénoval mužov Nowotny/Gartmayer (s tým, že to je ich posledná sezóna) a sestry Stefanie a Doris Schwaiger.
To bol tom ten zlomový bod, keď som sa rozhodol byť profesionálnym trénerom plážového volejbalu a nerobiť nič iné. Od roku 2006 som sa venoval len sestrám Schwaiger a postupne sme prepracovali do svetovej špičky, kvalifikovali sme 2x na OH, kde sme skončili vždy na 5. mieste. V roku 2010 som sa dohodol na spolupráci s poľskou dvojicou Fijałek/Prudel, s ktorými som bol na OH v Londýne, kde som mal teda na starosti 2 dvojice spolu s rakúskymi sestrami Schwaiger. Obdobie so sestrami Schwaiger bolo veľmi zaujímavé z viacerých hľadísk. Ja som pomohol im dostať sa medzi najlepších, ale oni zároveň umožnili mne sa rozvíjať. To bolo spojené s cestovaním do rôznych krajín sveta, kam by som asi inak nedostal.
Ktoré páry trénujete momentálne? Aké ciele ste si so zverencami stanovili pre túto sezónu?
Po OH 2012 som sa rozhodol po 8 rokoch nepokračovať ďalej so sestrami Schwaiger a dohodol som sa na 4-ročnej spolupráci s poľským volejbalovým zväzom. Stal som šéftrénerom mužskej reprezentácie plážového volejbalu. Na starosti mám momentálne 3 dvojice Fijałek/Prudel, Kadziola/Szalankiewicz a Kantor/Losiak.
Máme dlhodobý cieľ, ktorým je účasť 2 dvojíc na OH 2016. Tohto roku sa konajú MS v poľských Starych Jabłonkach, tam by sme sa chceli prezentovať čo najlepšie.
Jazdíte so zverencami na všetky turnaje po svete? Aká je vaša úloha na turnaji? Kto všetko s pármi cestuje?
Áno, jazdím na všetky turnaje. Mojou najdôležitejšou úlohou je sledovať súperov a pripravovať taktiku ako ich poraziť, hodnotiť výkon hráčov, analyzovať našu vlastnú hru.
Teraz cestuje s nami asistent trénera a fyzioterapeut.
Je veľmi zaujímavé, že Slovák trénuje jedny z najúspešnejších párov v Európe. „Ako to robíte?“
Asi som si svojou prácou urobil dobré meno, tým pádom mám ponuky a môžem si vybrať, koho budem trénovať.
Čo je najdôležitejšie pre to, aby bol hráč úspešný? Aké musí mať predpoklady podľa vás?
Musí byť ctižiadostivý a pripravený tvrdo na sebe pracovať. Okrem základných volejbalových zručností potrebuje hráč/-čka výbornú koordináciu a rýchlosť. Veľmi dôležitá je psychická odolnosť, pretože v beachi sa nedá vystriedať v priebehu zápasu.
Na čo sa sústredila/sústredí príprava vašich hráčov v zime?
Zo začiatku naháňajú kondíciu a postupne začíname s tréningami na piesku. „Oprašujeme techniku a trénujeme nové veci resp. ak chceme niečo zmeniť v technike. Postupne pridávame viac tréningov zameraných na riešenie herných situácii. Čím sme bližšie k začiatku sezóny, tým viac trénujeme so súpermi a hráme prípravné zápasy.
Ako hodnotíte beachovú situáciu na Slovensku? Má šancu sa presadiť vo svete časom?
Nerád by som niečo hodnotil, čo veľmi nevidím, pretože veľa času trávim v zahraničí. Viem, že sú ľudia, ktorí sú beachoví fanatici a robia veľa pre tento šport. Z turnajov poznám momentálne len jednu dvojicu N. Dubovcovú a D. Nestarcovú, ktoré sa snažia robiť beach profesionálne a minulú sezónu mali aj niekoľko dobrých výsledkov na World Tour.
Problémom je dostatok príležitostí hrať turnaje na Slovensku, ktoré by mali zodpovedajúcu kvalitu a možnosť zárobku pre hráčov. Je ťažká doba a podobné problémy sú aj v okolitých krajinách. Ale treba veriť, že sa to zlepší.
Ako prebieha výber talentov v krajinách, ktorých páry ste trénoval?
V Rakúsku majú pri zväze zodpovedného trénera pre mládež a on hľadá a vyberá hráčov vo veku okolo 16-17 rokov, ktorí by sa tomu chceli venovať intenzívne, s vidinou účasti na MS a ME do 18-23 rokov. V Poľsku majú prepracovanejší systém a vybraní hráči sa pripravujú centralizovane v Lodži, kde majú možnosť štúdia a celoročného tréningu.
Vedeli by ste nejako rozsiahlejšie porovnať zázemie, podporu a podmienky trénovania v krajinách, v ktorých ste trénovali?
To som už naznačil v predchádzajúcej odpovedi. V Poľsku je systém, ktorý v celku dobre funguje, ale aj stojí dosť veľa peňazí. V Rakúsku je to aj o tom, že rodičia musia do detí (takmer dospelých ľudí) aj sami zainvestovať, lebo tam dostanú nejakú podporu od štátu alebo sponzorov až keď niečo dokážu.
Najlepšie podmienky na trénovanie sú však v Nemecku a Holandsku. Haly s vyhrievaným pieskom v zime lákajú aj množstvo hobby hráčov.
